Esej o kompozícii

Terminológia

Ohnisko má určitú amplitúdu - dôle?itos?. Tá určuje, ako na?e oči reagujú na rôzne stupne kontrastu. Hoci posúdenie amplitúdy je nevyhnutne z istej časti subjektívne, globálne sa dá posúdi? objektívne a jednoducho.

Poznámka: Následujúce postupy sa týkajú vizuálnych diel ako sú fotografie, maľby, kresby a sochy, nie typografia a grafický design, preto?e tam sa dáva dôraz na to, aby sa udr?ala pozornos? diváka na malej ploche. Zato v?ak prvé menované druhy diel sa pokú?ajú upúta? pozorovateľa a previes? ho celým dielom. Tým pádom by mala by? kompozícia takýchto diel taká, aby umo?ňovala pozorova? dielo dlh?iu dobu bez toho, aby to bolo pre diváka nepríjemné. Vlastne by mala by? taká, aby sa pozorovateľ pristihol pri tom, ?e sa na dielo pozerá dlh?ie, ako pôvodne plánoval...

Zrak je ná? najdôle?itej?í a najpou?ívanej?í zmysel. Niektoré diela (napr. niektoré dielka zo 60-tych rokov) mô?u pôsobi? nepríjmne, alebo mô?u spôsobi? a? bolesti hlavy, zvracanie, alebo privodi? epileptický záchvat. Na druhú stranu, nedostatok vizuálnych stimulov mô?e po určitom čase spôsobi? bolesti a po určitom bode si mozog začne vytvára? vlastné obrazy na vyplnenie prázdnoty. Medzi vizuálnym vnímaním a fyzickými pocitmi je priama väzba. To si musíte uvedomi? a počíta? s tým.

Následujúce obrázky sú malé kvôli obmedzenej ?írke prenosového pásma, ale mali by sa pozera? väč?ie, najlep?ie na celú obrazovku a zblízka:

Tento obrázok je úplne symetrický, s dvoma ohniskami kontrastu. Obidve majú rovnakú váhu a vzdialenos?. (V tomto prípade som pou?il zjednodu?enie - iba kontrast veľkosti, tvaru a hodnoty)

Tento obrázok neudr?í na?u pozornos? na dlho, čiastočne kvôli absencii zmyslu obrázka, ale takisto kvôli tomu, ?e po čase bude nepríjemné a únavné sa na neho pozera?. (dlho tu znamená minúty, nie sekundy)
Dole vidíte ďal?í obrázok, ktorý ukazuje, akým spôsobom na?e oči prejdú po obrázku. (Tieto pohyby sa nazývajú saccades a sú polo-podvedomé.)

Oči sa "zachytia" v strede obrázka, a len ?a?ko sa od neho odpútajú - mimo stredu nie je nič, na čo by sa "prilepili". Keď oči opustia stred, ostanú v hraniciach obrázka - na hranách a rohoch. To je dos? nepohodlné.
( Je to preto, lebo ná? vizuálny systém nedoká?e získava? informácie veľmi efektívne, plus únava očných svalov)

Podobne nepríjemný obrázok by bol, keby sme pou?ili iba jedno ohnisko a e?te by sme ho nevycentrovali.

Ale ako je to s pohybom očí pri 2 ohniskách?

E?te hor?ie - toto rozlo?enie veľmi rýchlo oči unaví. (Skúste si to, zväč?ite si obrázok a pozerajte naňho sústredene jednu, alebo dve minúty.)

?es? podobných ohnísk je podobne nevhodné, ako mô?ete vidie? na ďal?om obrázku. Po pravde, je to e?te oveľa hor?ie. Vyzerá to, ?e je z toho pravidlo.

Skúsme teraz niečo iné. Mô?no 2 ?ikmé ohniská? O trochu lep?ie - teraz sa oči pohybujú v trojuholníku medzi ohniskami a ľavým spodným rohom (najčastej?ie)

Oveľa lep?ie bude zní?enie amplitúdy (v tomto prípade kontrastu) jedného ohniska, čo z neho spraví menej dôle?ité a "atraktívne" pre oko. Pre vizuálny cortex (mozgové centrum) je teraz jednoduch?ie zamera? oko na obraz a vies? ho po rôznych trasách, čo je menej unavujúce.

Tu je jedno z mno?stva mo?ných rozostavení, ktoré sú skoro ideálne. Spĺňa tieto podmienky:
1. Ka?dé ohnisko má inú váhu, ani jedno ju nemá presne rovnakú.
2. Vsetky ohniská sú umiestnené mimo centra, pokrývajú celý priestor a umo?ňujú oku pohybova? sa po celom obraze a to po trojuholnikových dráhach a krivkách. ( Tie sú pre oko vhodnej?ie, ako ?tvorcové, alebo obdĺ?nikové).
3. ?iadne z dôle?itej?ích ohnísk nie je príli? blízko okraja obrázku. Významné ohnisko príli? blízko okraja obrázku mô?e vies? oko mimo obrázok, čo je nepríjemné.
4. Vzdialenos? ohnísk navzájom je rôzna - veľkos? prázdneho miesta by mala by? taká rozmanité, ako ohniská sami - nie iba dve rovnaké veľkosti a tvary.

V?imnite si, ?e predposledný obrázok pôsobí veľmi estetickým a prirodzeným dojmom, i keď na ňom nie je nič, iba čísla. Nie je problém pozera? sa na neho hoci aj dlh?í čas. ( Skúste ten istý experiment ako predtým - zväč?ite si obrázok a pozerajte na neho minútu, alebo aj dlh?ie. Nebudete sa cíti? tak nepríjemne, ako s predchádzajúcimi obrázkami.)
To u? dáva zmysel; evolúcia optimizovala ná? zrakový systém, aby prechádzal a spracovával prirodzené prostredie - tak?e na niečo, čo sa mu podobá sa pozerá ľah?ie, ako na niečo, čo sa mu veľmi nepodobá.

Naľavo je obrázok s mnohými skoro rovnakými ohniskami rozmiestnenými dos? rovnomerne - to vytvára nezaujímavú kompozíciu.
Napravo je obrázok po nejakých úpravách - kompozícia je o trochu lep?ia.

Ni??ie je slávna maľba od skutočného majstra kompozície, upravená, aby sme lep?ie videli kontrast. Schéma nám dáva predstavu, prečo má tento obraz dobrú kompozíciu. Sleduje dokonale cesty oka.

Samozrejme, kompozícia nie sú iba cesty oka, ale mô?u by? veľmi u?itočné ako ?tartovací bod. Ďal?ie dôle?ité veci:

Rovnováha

Ďal?ím aspektom kompozície je koncept "rovnováhy". Obraz mô?e by? vnímaný tak, ?e je ?a??í na jednej strane. Potom pôsobí nevyvá?eným dojmom. To je ne?iadúce.
Okraje s väč?ím tonálnym kontrastom vedú k tomu, ?e majú väč?iu váhu. To mô?e veľmi zmeni? malá zmena nasvietenia scény - to ak z nejakého dôvodu nechcete meni? polohu objektov.

Farba

So silnými farbami buďte veľmi opatrný - farbieb s plnou saturáciou by malo by? čo najmenej. To platí dvojnásobne pre počítačovú grafiku, kde si umelec myslí, ?e svetločervené auto by malo by? vytieňované 100% červenou - to je samozrejme nesprávne. Pou?ite nástroj Kapátko v Photoshope na fotku a zistíte ako je to v skutočnosti (maximálny rozsah danej farby je 50-80%).

Podľa týchto pravidiel, najsilnej?ia farba by mala pokrýva? iba niekoľko málo percent obrazu, kým stredné tóny by mali pokrýva? oveľa väč?í priestor. Najväč?iu čas? obrazu by mali pokrýva? veľmi slabé tóny (pastelové farby, sivá, hnedá a tmavé farby...).

Mali by ste sa vyvarova? pou?itia dvoch rozličných čistých farieb (pamätajte, ?e čistá purpurová musí pokry? plochu 3x väč?iu ako čistá ?ltá, aby mali rovnakú váhu a čistá modrá 2x väč?iu plochu, ako čistá oran?ová. Červená a zelená majú pribli?ne rovnakú váhu.)

Zlaté pravidlo