Figurálna kresba, ?túdia

Spisal som si vsetky body, ktore mi boli vstiepene niektorymi ak.maliarmi a socharmi a cele som to zhrnul:

Figura, ci uz je to polfigura, alebo cela musi byt umiestnena spravne kompozicne na papiery. Ak chcete vlozit do studii myslienku a umiestnite postavu na kraj papiera, pretoze jej chcete dat velky priestor, ci mate pocit, ze sa diva niekam do dialky, tak si to vyhodte z hlavy, pretoze nie kazdy vas pochopi, najskor nikto a na dalsej strane je to studia, nie malba plna myslienok. Ak je hlava z profilu, mozete dat o nieco vacsi priestor pred nu.

Ak je to polfigura, ci cela figura a vytvara diagonalu samozrejme uz nie je podstatne, aby hlava bola v strede.

Budovanie celej kompozicie. Vasa kresba musi vzdy vznikat naraz, nikdy nevenujte vacsiu pozornost hlave ako telu, alebo naopak. Od prveho dotyku papiera az po posledny snazte sa byt v konstantnej kondicii a rytmus vasho budovania nech sa nemeni. Kazda faza, od nacrtnutia nech posobi dokoncene, nikdy sa nesmiete dostat do situacie, ze niekto k vam pristupi a bude vediet, ze este napr. ruky niesu. Aka forma na hlave, taka na nohach. Vzdy kresbu globalizujte a postupne prechadzajte do detailov.

Sposob kresby a styl. Je dobre mat svoj styl. Ale je nesmierna chyba neovladat ich co najviac. Ci uz pouzijete hustu srafuru, alebo tvrdu, ci uz robite kresbu plochou uhla ci rudky, alebo len v grafickej linke, vzdy musi figura byt zvladnuta dobre. Pozor, ak chcete vyjadrit svoju naklonnost k socharstve, nepouzivajte srafuru, ktora sa priblizuje grafickemu stylu, Na malbu sa hodi tvorit plochou a silny cit pre konturu a svetlo.

Podobnost modelu a kresby. Podobnost dosiahnete spravnym umiestnenim bodov na spravne miesto. Zakladnymi crtami cloveka, ktore ho vyjadruju. Pozor ale, aby ste tomu nevenovali tolko pozornosti, ze zabudnete na anatomiu lebky a hlavy. Radsej spravna anatomia, ako podobnost. Pri spravnej anatomii sa podobnost dostavi sama.

Plasticnost. Na plasticnost ma velky vplyv styl kresby a tienovania. Spravne zglobalizovanie tienov sposobi vysoku plasticnost. Pri ukladani tienov staci prizmurit oci a hned mate jasne, kde spravne tien umiestnit. Prizmurovanie oci je velmi podstatne.

Material. Dbajte na to, aby material koze a draperie, ci oblecenia posobil odlisne. Koza vzdy jemnejsie.

Psychologia. Malokto to vyzaduje, ale nic sa nestane, ak sa ponorite do psychologie modelu a vyjadrite ju na papiery. Vysledok je potom viac vyrazovy a celkovy dojem o dost zlepsi.

Rozplanovanie. Kazda scena ma svoj prvy a druhy plan, po pripade omnoho viac. Tak aj fig. kresba ma svoj prvy, druhy a treti plan. Pri portrete z klasicky predneho pohladu je k nam najblizsi nos, ten musi byt najjasnejsi, musi posobit najviac vpredu. Ak mame klasicke denne svetlo prichadzajuce z okna, nikdy nezabudnite na tien pod nosom, pod ustami a pod obocim. Toto su zakladne tiene prveho a druheho planu. Ucho sa postupne straca, no na tieni neubuda. Predstavte si to ako hlavu jemne ponorenu v hmle. Toto rozplanovanie nemusite dodrziavat, nie vsetci maju preto pochopenie, ale ak to dobre zvladnete, je to len znamka toho, ze vnimate priestor v plnej miere.

Pomocne ciary a stopy po vasej studii. Ked kresbu zacinate, kludne si kreslite aj pomocne ciary, aj kvoli sebe, ale aj kvoli tomu, aby ste nechali po sebe dokumentaciu o svojom zmyslani. Kludne si rozkreslite upinanie svalov, na niektorych miestach dokonca aj kosti pod kozou a svalmi. Ciary proporcionality. Takato kresba posobi pracne a studijne. Nezabudajte ze stale hovorime o studii, nie o sladkom portrete.

Pocas kresby si kresbu vzdy kontrolujte znacnym odstupom od stajana. Zbadate tak najviac chyb. Pozor ! Pri odstupe sa meni uhol pohladu, ak mate zle natoceny stojan. Stojan musi byt natoceny tak, ze vy, stojan a model ste v jednej linii. Dalsie vlastne kontroly su dobre pomocou maleho zrkadla, cez ktore sa pozriete na svoju kresbu. Tak opravite anatomicke a kompozicne defekty.